Mobily zmenili naše svety a ovládli nás viac ako my ich. Dôsledkom toho sa dopúšťame chýb, ktoré môžu veľakrát iných uraziť, ponížiť aj zraniť.
 
Mobil nad nami vládne. Nie sme to my, ktorí určujeme, s kým a kedy budeme telefonovať. Je to mobil, ktorý nám svojim zvonením berie súkromie a prejav úcty k iným. Sprevádza nás toľko maniérov, ktorým podliehame, že sami nevidíme aký zlý dojem vytvárame na ľudí v pracovnom alebo súkromnom živote.
 
Nekonečne dlhé telefonovanie pri inej osobe
Vždy je to na nás. Najdôležitejšie sú práve osobné stretnutia, preto neprerušme ich veľký význam. Byť zdvorilí k tomu, s kým sme, je na prvom mieste. Skúste vypnúť mobil alebo nastaviť tiché zvonenie. Tak prejavíme úctu a vážnosť nielen k osobe, s ktorou vedieme rozhovor, ale aj sebe.
 
Všetci nás počujú
Vedome, či nevedome, hlasný prejav vzbudzuje záujem iných, aby počúvali. Nie je pravda, že budeme pôsobiť sebavedomejšie a dôležito. Všetko je inak. Čím je hlas intenzívnejší, tým viac iných ruší a pôsobí neprofesionálne až trápne. Rozmyslime si, či tak chceme pôsobiť.
 
„Prepáč, dnes prídem neskôr domov.“
Vybavovanie akýchkoľvek súkromných a dôverných hovorov pred inými osobami je netaktné. Stačí ustúpiť do úzadia a potichu odkaz vybaviť.
 
Na pracovnom obede
Hovory v reštauráciách sú priam urážlivé. Ak som s niekým na obede, osoba, s ktorou trávime čas, by mala byť pre nás jediná. Nájsť si súkromie pre iného, znamená venovať mu ho do poslednej sekundy. Pokiaľ telefonujeme, druhá osoba nevie čo robiť, je v nepríjemnej situácií a tak neprirodzene predstiera kľudné pohľady, gestikuláciu a nakoniec tiež uchopí mobil a začne do neho ťukať správu. Od takéhoto stretnutia očakávať už nemusíme nič.
 
„Len pošlem sms...“
Posielať sms správu počas rozhovoru s kolegyňou alebo klientom je už absolútne narušenie prejavu dôležitosti a sebaúcty druhého.
 
Svedkovia okolo nás
Nedopustime, aby niekto počul osobu na druhej strane nášho telefónu. Je naozaj nutné stíšiť si hlasitosť a ustúpiť do úzadia. Znevážiť osobu, s ktorou práve telefonujeme je jednoduché, nezabúdajme ale na fakt, že ani samých seba nevykreslíme v najlepšom svetle. Každý si uvedomí, že ak vám zavolá, bude na tom tak isto ako osoba, na ktorej sa možno teraz bavíte. A ešte dôležitý detail - v tichej miestnosti alebo v aute je takmer vždy počuť obsah rozhovoru.
 
„Šoférujem, ale počúvam...“
Používať mobil a šoférovať súčasne? Nikdy. Nič nestojí zato, aby sme ohrozili zdravie a životy iných a samozrejme aj naše. Zamyslime sa nad tým, že asi fakt nič nebráni tomu, aby sme v prípade potreby telefonovať práve v danom momente nemohli odstaviť auto napríklad na čerpacej stanici.  Ani handsfree nie je úplne ideálne, ak chceme pred druhou stranou pôsobiť plne sústredene. Takže dôležitý rozhovor si vždy nechajme, až keď došoférujeme.
 
„Toto musím vybaviť.“
Pokiaľ sa s niekým rozprávame a pritom nám pípne sms-ka alebo zazvoní mobil, je vhodné pokračovať v rozhovore bez prerušenia. Zvonenie stíšime a hovor vybavíme neskôr. Osoba si všimne, že máme veci pod kontrolou a naviac ocení, že jej venujeme čas.
 
Nie je možné venovať sa viacerým osobám a s každou z nich riešiť inú tému. Čas stráca na hodnote, pokiaľ ho nevyužijeme efektívne a zároveň aj ľudsky. Ak nemáme naše hovory po kontrolou, berieme iným ľuďom sebaúctu. A sebe príležitosť, aby si nás ľudia viac vážili a mali radi.